Komentár „synodálneho diptychu“ (t.j.obraz k synode)
Kristus Ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý
V prvej časti diptychu vidíme Krista, Ukrižovaného a Vzkrieseného, oblečeného v kňazskom rúchu. Máme veľkňaza, ktorý má súcit s našími slabosťami a ktorý obetovaním seba spája ľudstvo s Bohom Otcom (Por. Hebr 4,15; 9,12-14,26). Nad ním sa zjavuje Otcova ruka, ktorá ho víta v nebeskej svätyni. Vďaka Ježišovi poznáme skutky Otca a vieme, že jeho ruka je rukou, ktorá dáva, a ktorá si nenecháva nič pre seba. „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim, 8,32).
1
Tým, že sa Kristus odovzdal celému ľudstvu, rúca múr, ktorý v chráme oddeľoval vyvolený ľud od pohanov. „Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia“ (Ef 2,14), teda nepriateľstvo. Toto rozdelenie už
viac nie je a pre všetkých sa otvára možnosť kráčať po ceste nového života. Vedľa Krista, alebo presnejšie časťou jeho tela, je Matka Božia, ktorá ako postava Cirkvi zachytáva vodu a krv, symbol sviatostí, ktoré vyvierajú z prebodnutého boku Syna. Vo vnútri kalicha sa ukrýva holubica, symbol Ducha. Vznášal sa nad Božím Synom v krstných vodách a teraz sa vznáša nad sviatosťami. Stojíme pred darovaním Ducha Svätého, ktorý nám dáva účasť na živote samotného Boha, živote synovstva a živote spoločenstva.
Mária-Cirkev, zjednotená s Kristom, podáva kalich stotníkovi, „pohanovi“, ktorý je v skutočnosti prvým veriacim. Je prvou postavou, ktorá spoznala v ukrižovanom Kristovi Božieho Syna. „Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: ‘Tento človek bol naozaj Boží Syn.’“ (Mk 15,37-39). Jeho smrťou na kríži sa roztrhla chrámová opona, čím sa všetkým otvorila možnosť stretnúť sa s Bohom (Por. Hebr 10,19-20). Stotníka pri pohľade na Ježišov prebodnutý bok zasiahol Duch Svätý, lebo „nik nemôže povedať, že ‘Ježiš je Pán’, iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Za ním sa nachádza zástup ľudí, ktorých vďaka jeho svedectvu zasiahne viera a následne sú oblečení Kristom (Por. Gal 3,27), alebo skôr votkaní do Tela Kristovho vďaka krstu, ako „synovia v Synovi“ a pitím z kalicha prijímajú božský
život.
Kňazská štóla nám pripomína, že Kristus tým, že prijal ľudskú prirodzenosť, otvoril všetkým ľuďom možnosť stať sa synmi a žiť život ako spoločenstvo, ako pokoj, ako zmierenie. Skrze jeho smrť v ľudskom tele, ktorou nás zjednotil so sebou (Por. Kol 1,22), môžeme pristupovať k Otcovi ako slobodné deti.
Vďaka tomuto sebadarovaniu Božieho Syna na kríži a jeho vystúpeniu k Otcovi môže Duch Svätý zostúpiť na celé ľudstvo. Cirkev je povolaná svedčiť, „že Boh nenadŕža nikomu“ (Sk 10,34), pretože Kristus zbúral každý múr rozdelenia.
Práve tu, v Kristovom srdci, sa rodí synodalita.