Svedectvo Lucky
8. november, 2022 o 10:35,
Žiadne komentáre
Minulý rok som hovorila o tom ,ako a za akých okolností som v živote stretla "Živého Boha", ako som zistila, že ako veľmi je živý a ako mŕtvy pre mňa bol predtým.Dnes by som chcela povedať, čo bolo ďalej.
Keď Boh vstúpil do môjho života ,Svojou silnou Prítomnosťou sa dotkol každej oblasti môjho života. A začal všetko premienať, nie nasilu, nie trhaním, ale jemným odhaľovaním toho, čo bolo skryté, usvedčovaním toho, čo bolo pokrivené a postupne ma menil. A ja som mala veľkú túžbu nechať Ho robiť všetko čo chce, nasledovať Ho a viac Ho spoznávať.
A to je ťažko samému. Dostala som sa k ľuďom, ktorí tiež chceli milovať Pána, viac Ho spoznávať a žiť s Nim. Neskôr z tejto skupinky vzniklo sp.D.Svätého.
Nepoznala som tých ľudí, vedela som, že máme spoločný cieľ a to mi vtedy úplne stačilo, nepotrebovala som ich poznať po tej ľudskej stránke, lebo láska k P.Bohu, bolo čo nás spájalo a prevyšovalo všetko ľudské.
Časom však sa odkrývali aj veci ktoré nás delia, v čom sme iní, ako rôzne vnímame veci, prežívame, pristupujeme k veciam, konáme a reagujeme.
A prichádzali nezhody, konfrontácie, pocit neprijatia, nepochopenia, krivdy.
2x som bola na hrane, že odídem, že na čo ďalej,..ale vždy pri takej situácii som cítila že nie! Nevzdavaj to! A vždy po takom boji, ktorý stojí človeka veľa umierania, sebazáporu, sily sa ukázalo ovocie.
V každom boji som v sebe odhalila čosi nefungujúce, alebo zle fungujúce...uvidela som svoje chyby, hriechy, zlé postoje, zlé myslenie.
A to všetko postupne sa začalo meniť.
Samozrejme, že som nič na prvý krát neprijímala, vykrúcala sa a presviedčala samú seba, aj iných, že to tak nie je. Ale bolo. Ano bolelo to, keď sa mi odkrývala moja pýcha, faloš, pokrytectvo, farizejský prístup, tvrdé srdce, vlastná dôležitosť. Ale za každým bojom prišlo viťazstvo!
Zakaždým mi prišlo do srdca viac Lásky, pokoja, prichádzala sloboda.
Boh ma vyslobodzoval zo zovretia seba samej, hriechu, zlých postojov, uzdravoval rany, čistil a hojil ich a napĺňal srdce Láskou, Pokojom, Slobodou a Radosťou...
Boh mi cez toto spoločenstvo ukazoval moje chyby, ale nie preto, aby ma ponižoval, hoci to ten prejav malo, ale aby ma okresával, aby mňa ubúdalo vo mne, aby mňa bolo menej a Jeho viac.
Aby som uvidela, koľko svojvôle je vo mne, lebo som sa ani nezamýšľala nad tým, že čo to je Božia vôľa.
Naučila som sa byť vďačná za každého človeka.
Pán ma učil a stále učí, nikoho nevylučovať, nad nikoho sa nevyvyšovať, lebo svoj hriech mám stále pred sebou,.. prijímať každého, lebo cez každého človeka mi môže On čosi povedať a tiež mi ukázal, že neísť proti nikomu, ale ísť za človeka.
Ukázal mi dôležitosť spoločenstva, jeho zmysel. Ako veľmi práve v spoločenstve vie ľudí formovať, vychovávať, konfrontovať.
Každá výchova je v čase krušná, ale neskôr prináša ovocie. Aj mne prinieslo.
A okrem už spomenutého doplním aj to, že som okúsila, že s bolesťou sa dá deliť a že o koľko je to ľahšie, ked si spoločne nesieme kríže,.. aj že radosť rastie tým, že sa o ňu delíme.
Raz jeden knaz povedal : do neba ideme všetci spolu, do pekla ide každý sám. Aké jednoduché a aké pravdivé.
A Pán nás chce spolu. Veď On je milujúci Otec, ktorý si chce k Svojmu Srdcu pritiahnuť všetky Svoje deti.
Možno je to v spoločenstve, nielen v mojom tak, že sme tam ako kamene, tvrdé, ktoré sa trú o seba, narážajú a škrú, ale tým že tie srdcia sa dávajú a chcú patriť Pánovi, On ich trie jeden o druhý a potom tie kamene pod Jeho rukami hodia iskru ...Z ktorej je potom malý plamienok a ten horí a môže rásť...