Svedectvá od Margitky
4. november, 2022 o 10:43,
Žiadne komentáre
Svedectvo 1. Už dlhší čas sa vo mne stupňovala túžba ísť za Guadalupskou P.M. do Mexika a vidieť na vlastné oči tento zázračký obraz , zo zástery, ktorú nosil Chuan Diego a Panna Mária mu zanechala na nej svoju podobizeň.
No musela som si priznať ze takáto púť je o mnoho drahšia než som si mohla dovoliť. Túžba však zostávala ,no ďalej už len v srdci.
Ale keď moja známa prezradila svoju túžbu navštíviť Svätú zem ,
neváhala som a v 2017 sme tam aj spolu leteli.
Nevedela som ,čo ma čaká,všetko a hlavne ťažké som sa snažila prijímať s odovzdanosťou a vďačnosťou,že môžem chodiť po miestach ktoré sú silno poznačené prítomnosťou nielen Božieho Syna-Ježiša ,ale aj Jeho matky Márie a iných ..
Asi na konci púte sme vošli aj do
jaskyne Usnutia...a keď som sa rozhliadla,srdce sa mi prudko rozbúchalo a do očí sa mi vtisli slzy dojatia.
Na stene bola precízna mozaika Guadalupskej Panny Márie !
Viem ,je to ten obraz,nieje to Mexiko,..ale pre mňa to bol tak silný živý dotyk ,"neba" Boha ktorý nieje mŕtvy a pozná naše túžby .
A tiež Matky Božej ktorú som cítila tak blízko pri svojom srdci .
Ona tam vo Sv.Zemi bola so mnou celý čas !
Keď mne je nemožné ísť za Ňou na opačnú stranu sveta ,akoby ona prišla za mnou.
A možno vám príde toto svedectvo také nepodstatné,ale je o tom vzťahu ,ako Boh počuje,ako rád plní naše túžby,ako sa stará,lebo nieje mŕtvy, ale živý a milujúci. :)
2. Moc modlitby a sv.ruženca.
Kto ste navštívili Sv.Zem Izrael ,teda viete, že na tejto púti je veľmi dôležitou súčasťou nielen sprievodca,ale aj AUTOBUSÁR.
Kedže len ponavštevovať rôzne miesta v Jeruzaleme znamená "vyštverať sa" autobusom do prudkého svahu na jednu horu ,.potom zase opatrne zísť často úzkym priechodom,... autobus, za autobusom,..takže to chce naozaj "majstra šoféra" a ešte "niečo k tomu".
Lenže toto som ešte nevedela, a keď som uvidela šoféra autobusu, ktorý nás mal voziť celý čas nášho pobytu, iba som sa usmiala a pozdravila kývnutím hlavy.
Postuone sme,zbadali,že to asi nebude kresťan,keďže mal aj rôzne nekresťanské "talizmany" v autobuse...a nakoniec sme zistili,že je to moslim.
Tak teraz som musela prekonať seba samu, aby som sa na neho dokázala pozerat "Ježišovsky".... No vo vnútri som nebola úplne s tým stotožnená,..a stále som bojovala.
Každým sadnutím do autobusu sme sa vrúcnejšie modlili nielen za celú púť ,ale veľmi za nášho p.šoféra.
A spoločne celý ruženec.
Ale musím priznať že chvíľami to bolo viac zo strachu o prežitie, ako z úprimnej kresťanskej lásky.
No Dobrý Boh aj toto prijímal,On sa na nás pozerá s pochopením a cez Svojho Syna..a neraz nám to chce akoby až dokázať aj cez tohto pre mňa nie najprijateľnejšieho pána-šoféra-moslima, od ktorého ľudsky záviseli naše životy.
Naozaj ľudsky.
Totiž keď sme odchádzali zo Svätej Zeme,poďakovali sme aj šoférovi a vtedy sa on sám postavil,že nám chce niečo povedať.
A lámavou angličtinou vyznal,že je vo svojej povahe dosť nervózny človek,a pri svojej práci šoféra ešte viac,keďže je to pre neho len zárobok nutný na prežitie aj jeho rodiny.
Ale že odkedy vozil našu skupinku, tak pri nás zažíval pokoj ,dokonca aj v situáciách, ktoré boli naozaj veľmi stresové a že sa cítil s nami pokojne, bezpečne ,dokonca že sa postupne až začal tešiť na každú ďaľšiu cestu s nami. Nevedel pochopiť, čo sa to vlastne deje...
a teraz,...že prečo nám to vlastne hovori..?
Ale my sme vedeli a len s bázňou sme chválili nášho Boha,že nám dal poznať a presvedčit sa ,aký je Dobrý...a Jeho konanie,je nad naše ľudské chápanie..