Prvé obrátenie
4. november, 2022 o 10:41,
Žiadne komentáre
Keď som bola malá,v mojom živote bol Boh mŕtvy,..a vlastne ,vôbec nebol.
Bol to tvrdý čas totality,kde sa rodili deti už ľuďom s nenávisťou voči cirkvi , možno sklamaných z Boha...(?)
V škole nás k tomu ešte viac viedli a vlastne okolo mňa neboli len ľudia,čo na cirkev nadávali a tiež meno Božie a svätých boli spomínané často len rúhavých nadávkach.
Ale Boh nie je mŕtvy a chce aby o tom vedeli Jeho oklamané deti.
Je nekonečne trpezlivý,vynaliezavý vo Svojej laske a milosrdenstve,pozná nás nielen "po mene" ale má všetky vlasy na našich hlavách spočítané,..nedovolí, aby sa mu jedna Jeho ovečka stratila a keď sa stratí ,zanecha tých 99...,aby ju išiel hľadať ... .. potom si ju "priťahuje lanami lásky" ....
A tak to robil aj so mnou.
Dal o sebe vedieť hlavne v takých 3 silných dotykoch.
1.v prostredí pionierských táborov,(kde som ako dcéra komunistov trávila celé školské prázdniny)
Tu sa občas vyskytlo aj dieťa z kresťanskej rodiny a prinieslo nejakú modlitbu,..
...ktorú som sa aj naučila a doma potom kládla zvedavé otázky..
..a neskôr rozmýšľanie o smrti a večnosti mi spôsobovali hrôzu,..tak som to čím skôr zahnala.
No aj nepriateľ Boží nie je len mýtus, ci čertík z rozprávok ,ale žiaľ tiež živý reálny a nespi..
Keď si ma Boh začal priťahovať, zintenzívnil tiež svoj záujem o moju dušu a pozornosť... ,aby prehlušil Božie volanie..
Bol to akoby krutý boj,no ..vtedy som však nevedela čo sa odohráva ..
2 silný dotyk Boží bol v čase, keď som prežila,že sa mi svet zrútil,rodičia sa rozviedli,najlepšia kamarátka,sa náhle odsťahovala z Levíc,rodina sa rozdelila a veľmi nepekným spôsobom bojovala proti sebe,..bola som v najzraniteľnejšom veku puberty, nevedela som,KTO SOM, ČO,som, PREČO som,..a ČO POTOM..? ..ostala som s mojím ockom ,žili sme v ťažších podmienkach starého domu a prázdniny som zväčša trávila u mojej tety, bezdetnej vdovy, sestry mojej starej mamy,( ktorá ma vlastne s celou rodinou odsúdila.)
Tam som našla medzi starými knihami aj čierno-bielu bibliu, ktorá ma nesmierne priťahovala svojou tajomnosťou a niečím ,čo bolo pre mňa, ako vstup do "ineho sveta".
Listovala som v nej so zatajeným dychom ,ale keď som prišla po ukrižovanie... ,VŠETKO sa vo mne VZBÚRILO a nemohla som zniesť tú nespravodlivosť!! A tak som zmarila aj druhý silný dotyk živého Boha.
Tu som silno prežívala že ukrižovanie je pre židov prekliatie, pre pohanov bláznovstvo.(a ja som presne bola tým pohanom)
Ale On to so mnou nevzdaval!
A tak, keď sa u nás pritvrdzovalo,odišla som na strednú školu až do Trenčína,aby som bola čím ďalej od domova ,len aby som aspoň cez týždeň nebola pod tlakom zloby a nenávisti,manipulácie z oboch strán.
Nepriateľ opäť ponúkal odreagovať sa alkoholom,nadávkami.. ,vypustit ten tlak..aj počas dlhých ciest z domu do školy a zo školy domov.
A ešte viac na internáte kde som bývala.
Izby boli vlastne "bunky",..a v jednej ma čakal "nepriateľ-pokušiteľ a klamár (ktorý ma aj stiahol do tohto života a hriešneho sveta,so všetkou tou jeho "bohatosťou" neresti, necistoty,
hriechu)
A v druhej čakal Boh, cez dievčatá- kresťanky ,ktoré sa každý deň modlili a hlavne,.. keď počuli z druhej izby nadávky a rúhania alebo vedeli ,že na balkóne fajčíme či pijeme ..
Takže tretí Boži dotyk bol uz riadne radikálny !
Tu už išlo naozaj o "boj s temnotou" ,kedže cez stále tvrdšiu hudbu a už akýsi ťah k duchovnu sa mi otvárali dvere k okultizmu, ezoterizmu,bmagii až satanizmu,špiritizmu, .
Takže tu už nastúpila NEPOŠKVRNENÁ!!!
Boh sa ohlásil a zasiahol ako živý práve cez ZÁZRAČNÚ medajlu ktorú nosila na krku jedna spolužiačka z tej izby .
Bol to priamy zasah do môjho srdca , keď sme sa stretli v chodbičke a mne padol zrak na túto medajlu.
Chytila som ju do prstov... a celá som sa vnútorne roztriasla bázňou.
Aj ústa, ktoré ešte pred chvíľou vyslovovali rúhave slová proti Bohu, úplne oťaželi ,jediné ,čo som sa vládala opýtať bolo : čo to má vlastne na krku.
A ona mi len tichým, ale rozhodným hlasom vyznala.
"Vies Maťka, to je P.Maria zázracnej medajly, keď budeš chcieť ,môžem ti o tom niekedy porozprávať."
Neviem koľko som tam zostala ako obarená ,no už v tej chvíli som dostala veľký dar -nielen prestať nadávať,ale až odpor ku každej nadávke a hlavne keď niekto nadával, alebo len zneužíval Božie meno, či meno P.M.
Po tomto silnom Božom dotyku cez Matku Boziu som sa začala pripravovať na prijatie do Božej rodiny a cirkvi- čiže Sviatosti sv.Krstu ,ale poznala som len lásku Otca a P.M..a kedže ona ,ako čistý človek mi bola v tom čase ,keď mi aj láska mojej mamy veľmi chýbala oveľa bližšia,ako Boh Otec... a Syna som ešte nepoznala, tak všetko som riešila iba s ňou a cez ňu..cca 9 rokov , až kým v mojom živote "Ona" "neporodila" aj Syna -Jezisa ako môjho osobného spasiteľa a vykupiteľa,ale hlavne milého.
Ale to je už na iné svedectvo o tom,ako to Boh s nami nevzdáva,ani po Xy páde ,lebo dal za nás Svojho Syna ,aby nezahynul nik, kto v Neho verí , ale aby mal ŽIVOT, ...a aj život VEČNÝ !!