3.TÉMA: VYJADRENIE NÁZORU
Vzťahy naplnené láskou v celej svojej náročnosti a z nich vychádzajúce spoločné kráčanie životom si nevieme predstaviť bez možnosti a odvahy vyjadriť slobodne svoj názor. Už by v nich totiž nebola láska, ale vyžarovali by čosi násilné, čoho by sme sa chceli čím skôr zbaviť, pretože nás to vôbec neláka. Práve na problematiku vyjadrenia názoru sa zameriava tretia téma synodálneho procesu
. Prečo? Lebo spoločné kráčanie nás pozýva mať čas na vzájomné zdieľanie, v ktorom máme hovoriť s odvahou(otvorene hovoriť, čo si myslím) a parrésiou (čo znamená hovoriť v slobode, pravde a láske), aby sme mohli žiť vo vzájomnom súlade. Pre synodalitu sú teda nevyhnutné dva postoje, ku ktorým nás pápež František pozýva: jednak otvorene hovoriť, čo si myslím a pokorne počúvať, čo hovoria ostatní. Odvoláva sa na parrésiu, priamy a úprimný spôsob, ktorým aj prví kresťania ohlasovali evanjelium.
Cudzí výraz parrésia sa používal už v 5.stor. pred Kristom na označenie hľadania a komunikácie pravdy prostredníctvom dialógu. Odkazuje jednak na slobodu povedať všetko, ale predovšetkým odkazuje na úprimnú a nezištnú schopnosť vyjadriť sa a povedať všetko, čo vnímame ako pravdu a to aj napriek tomu, že riskujeme osobnú bezpečnosť alebo povesť. Nový zákon často používa tento výraz na označenie kázania apoštolov a odkazuje naň ako na jeden z kľúčových momentov ich úspechu aj napriek odporu, s ktorým sa stretávali.
Trojrozmernosť vyjadrenia názoru – sloboda, pravda a láska
Vždy si vyžaduje trojrozmernosť. No my niekedy hovoríme s odvahou, ale bez lásky, inokedy egoisticky a tendenčne a chýba nám otvorenosť pravde, a napokon môžeme vidieť pravdu, no chýba nám vnútorná sloboda a odvaha hovoriť.
Vírusy, ktoré ovplyvňujú naše vyjadrenie názoru
Náš názor môže byť ovplyvňovaný a formovaný nepravdivými a skreslenými vonkajšími okolnosťami. Patrí k ním populizmus, keď hovoríme, čo iní chcú počuť; nacionalizmus, keď nevieme k ostatným pristupovať s rešpektom a úctou ľudskej dôstojnosti; a napokon nenávisť, keď pohnútkou nášho rozprávania nie je láska, ale hnev a pomsta. Čo formuje náš názor? Ďalším vírusom môže byť frustrácia. „Veď načo to budem hovoriť, aj tak sa nič nezmení.“ „Mám svoju skúsenosť, už som aj hovoril a všetko ostalo po starom.“ Možno ešte neprišiel čas na to, čo sme povedali, ale dôležité je, že prišiel podnet. Dôležité je hovoriť s trpezlivosťou a nenásilne, aby výsledkom nebolo iba rumovisko.
Nepochybne aj strach ovplyvňuje naše vyjadrenie názoru. Strach zo sklamania, nepochopenia, neprijatia, odmietnutia alebo aj zneužitia a zrady, a preto neraz ostaneme radšej ticho. To, čím sme prispeli do rozhovoru, nemusí byť úplne správny pohľad na vec a možno sa dialógom prišlo k iným riešeniam, ale svojím príspevkom sme pomohli otvoriť tému, ktorá by inak ostala v zabudnutí. Platí tu to známe biblické, jeden rozsieva a druhý bude žať. Preto je nesmierne dôležité vážiť si pohľad toho, kto dokázal rozprávať a ísť s vlastnou kožou na trh.
Biblický úryvok súvisiaci s témou: Modlitba Anny (1 Sam 1, 9-20)
Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Héli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Héli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Héli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“
Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“
Héli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“
Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“
Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.
Krátke zamyslenie nad úryvkom, prepojené s témou:
Všetci máme radi dobré vzťahy. A vieme, že sú možné vďaka komunikácii a dialógu. Každý z nás však iste má aj takú skúsenosť, že vo vzájomných vzťahoch dochádza k rôznym napätiam a nedorozumeniam. K niečomu podobnému došlo aj v chráme, kde sa prišla modliť žena menom Anna. Vo svojom srdci volala na Boha, ale jej hlas počuť nebolo. Toto všetko pozoroval kňaz Héli, ktorého by sme mohli nazvať „profesionálom modlitby“, a hneď zareagoval na to, čo videl. Vyjadril svoj názor. Napomenul Annu za to, že je opitá. A tu je veľkosť Anny, keď reaguje bez toho, aby sa urazila. S pokorou vyjadruje, že pravda je inde, a úprimne hovorí o tom, čo prežíva. Týmto postojom pomáha aj samotnému Hélimu. Keď Anna odchádza z chrámu, dostáva od Héliho požehnanie, čo znamená, že on sa pridáva k jej modlitbe. Čo nám môže povedať toto Božie slovo?
• V spoločnosti i Cirkvi mnohokrát počuť hlas: „Nech sa každý stará o seba.“ OK, ale ak veríme, že Cirkev je Božia rodina, ba dokonca že všetci na svete sme jedna ľudská rodina, tak tento postoj nie je vhodný. My všetci sme rovnako dôležitou súčasťou Cirkvi. A tu je dôvod, prečo vyjadriť svoj názor. Lebo ide o našu vec!
• Vo sviatostiach, predovšetkým v krste a birmovaní, sme dostali isté poslanie ako Ježišovi učeníci. Boh nám zveril veľkú zodpovednosť za Božie kráľovstvo. A preto máme niekedy nielen právo, ale doslova aj povinnosť vyjadriť svoj názor.
• Ak sa nám dostane zo strany cirkevnej autority nepochopenie, spomeňme si na postavu Anny, ktorá sa nestiahla, ale s úctou a pokorou vyjadrila svoj názor. A vďaka tomuto odvážnemu postoju sa zmenil aj postoj kňaza Héliho.
• Pápež František v jednom príhovore povedal, že nielen pastier vie, kde sú dobré a výživné pastviny, ale aj ovce majú čuch na čerstvú trávu. Pohľad laikov môže byť užitočný a môže pomôcť kňazovi vidieť situácie komplexne, lebo nikto z nás nie je neomylný.
Poznámka :
Uvedený text k tretej synodálnej téme „VYJADRENIE NÁZORU“ má poslúžiť ako inšpirácia. Opäť sme sa pokúsili priblížiť myšlienky, ktoré nás pri tejto téme oslovili. Dúfame, že Vám pomôžu, no buďte slobodní a nechajte sa predovšetkým viesť Božím Duchom. Dôležité je počúvať Boha. Ak Vás osloví prostredníctvom iného biblického textu alebo myšlienky, nebojte sa to použiť.
Hlavná otázka Synody:
Skôr než si začneme klásť otázky a hľadať odpovede vo svetle Ducha Svätého, pripomeňme si základnú otázku Synody, ktorá nás sprevádza počas všetkých desiatich tém:
„Ako sa dnes na rôznych úrovniach uskutočňuje spoločné kráčanie, ktoré umožňuje Cirkvi ohlasovať evanjelium v súlade s misiou, ktorá jej bola zverená; a aké kroky nás Duch Svätý pozýva vykonať, aby sme rástli ako synodálna Cirkev?“
Môžete sa inšpirovať týmito OTÁZKAMI K DIALÓGU, ak Vám pomôžu, no buďte slobodní a nechajte sa predovšetkým viesť Božím Duchom.
Prezentovanie otázok:
Každý je pozvaný hovoriť s odvahou(smelo) a parrésiou (to znamená v slobode, pravde a láske).
Čo spôsobuje, že mnohokrát ostávame ticho? Dokážem ako jednotlivec vypovedať s odvahou a parrésiou?
Čo je dominantné v mojom vystupovaní a čo mi chýba?
Som slobodný a otvorený pravde, aby sa aj môj názor rozvíjal a posúval ďalej alebo vnucujem svoje názory a presvedčenia druhým?
Kedy a ako dokážem rozprávať o tom, čo je pre nás vo farnosti dôležité?
Čo mi pomáha hovoriť odvážne, úprimne a s úctou v našej miestnej cirkvi a v spoločnosti?
Čo mi bráni hovoriť odvážne, úprimne a zodpovedne v našom miestnom spoločenstve? Prečo sú naši ľudia vo farnostiach niekedy zakríknutí, neprekáža im niečo?
Kto rozpráva v mene nášho kresťanského spoločenstva v kontakte s inými?
Ako vnímam svoju dôležitosť a zodpovednosť za dianie v Cirkvi ja osobne?
Aký je môj postoj k sociálnym sieťam? Vyjadrujú moje statusy, komentáre, zdieľania a moje postoje vôbec to, že som súčasťou Cirkvi? Ako tam vyjadrujem svoj názor?
Výzva témy:
Možno sa už dlhšie odhodlávaš vyjadriť svoj názor. Vykroč s dôverou, porozprávaj sa o tom s Pánom v modlitbe a s postojom Anny prehovor. Synodálna cirkev chce načúvať.
Záverečná modlitba:
Modlitba sv. Františka o pokoj
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia. Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali. Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu. Amen.